Aktuality

Dňa 26. 11. 2019 žiaci I.B a II.B triedy, študijný odbor technológia ochrany a tvorby životného prostredia navštívili spolu s vyučujúcimi Ing. Katarínou Kuricovou a Mgr. Jankou Latkovou  sklárne  v najmladšom meste na Považí  v Nemšovej. Pri vstupe do výrobne sme museli dodržať hygienické a bezpečnostné opatrenia, dostali sme sieťky na hlavu a štuple do uší, pretože pri výrobe vzniká hluk až do výšky 110 decibelov, čo by mohlo vážne poškodiť sluch. Prešli sme celým procesom výroby.                     V Nemšovej už viac ako sto rokov fungujú sklárne. Dnes z prírodných surovín a vyzbieraného odpadového skla nielen zo Slovenska vyrábajú obaly na nápoje a potraviny. Sklo sa tu vyrába už od roku 1902. Najprv to boli cylindre na lampy, neskôr prišli na rad aj iné výrobky a v 70. rokoch tu zaviedli aj systém recyklácie skla. Dnes produkujú obaly, v ktorých si kúpite aj mnohé potraviny a nápoje. Sklo v Nemšovej tavia dva taviace agregáty. Denne vyrobia viac ako 2 milióny nových výrobkov, čo ročne predstavuje približne 150-tisíc ton skla. Vlastníkom závodu je švajčiarska firma Vetropack, ktorá vyrába a recykluje sklo v 7 európskych krajinách.

Na Slovensku je Vetropack jediný recyklátor obalového skla. „Na Slovensku, čo sa týka recyklácie, sme hlboko pod priemerom Európy, recyklácia skla u nás dosahuje mieru okolo 50 %, pričom priemer v Európe je okolo 70 %,“ hovoril  P. Janský, ktorý sprevádzal exkurziu po sklárni. Pritom práve sklo ľudia na Slovensku vraj triedia najviac. „Avšak je ho u nás hrozne málo, ľudia nakupujú málo výrobkov v skle,“ tvrdí P. Janský. Vo Vetropacku  nakupujú odpadové sklo aj zo zahraničia a pridávajú ešte primárne suroviny, aby mali z čoho ekonomicky vyrábať. Ročne zrecyklujú približne 90-tisíc ton skla, pričom 50-57 tisíc pochádza zo Slovenska. Štatistiky ukazujú, že sklo tvorí v priemere 10 % zmesového komunálneho odpadu a problémom takisto je, že sa časť vytriedeného skla vyváža do zahraničia. Vo Vetropacku by pritom vedeli spracovať všetko vyzbierané slovenské sklo. Kapacita triediacej linky vo Vetropacku na sklený odpad je až 120 000 ton za rok.

Do bezfarebného skla tak v Nemšovej pridávajú okolo 40-45 % črepov, do farebného približne 75 % črepov. Na Slovensku sa vo väčšine obcí zbiera sklo všetkých farieb do jednej nádoby a črepy sa tak pomiešajú. Od seba ich oddeľuje optická linka, ktorá dokáže spomedzi farebných vytriediť približne 70 % bielych črepov. Čím viac črepov z odpadu sa na výrobu nového skla použijú, tým je ekologickejší celý proces výroby. Prítomnosť recyklovaných črepov vo vsádzke na výrobu nového skla znižuje emisie oxidov dusíka, oxidov síry, CO₂ a spotrebu energie na tavenie skla. Usporí sa teda materiál a teplota v peci nemusí byť taká vysoká – opätovné roztavenie skla si vyžaduje o 2-3% menej energie na každých 10% črepov vo vsádzke, ako jeho výroba len z prírodných materiálov. Drobné nečistoty a etikety zhoria pri tavení. Problém pri recyklácii robí skôr to, čo sa podobá na bežné sklo, no má iné vlastnosti – porcelán, bezpečnostné lepené sklo, autosklo, keramika či sklo z klasických TV obrazoviek. Optická triedička presvecuje vytriedené črepy a všetko, cez čo dokonale neprejde svetelný lúč, vyhodí von. Následne triedi sklo na farebné a biele. Celý proces sa zopakuje dvakrát, pričom nič nevyjde navnivoč. Drobné nečistoty sa pomelú na milimetrový prach a pridajú sa do zmesi na sklo.

Sklárske suroviny zmiešané s upravenými črepmi sa dopravujú na páse do taviacej pece. Taviaca pec sa vyrába ako z lega, bez spojiva, pretože to by sa do skla vyplavovalo. Materiál pece musí vydržať teplotu 1600 °C  a čo najlepšie ju izolovať. Tavenie skla prebieha nepretržite, pričom celý proces sledujú na obrazovke v takzvanom velíne. Na monitoroch vidno veľa grafov, z ktorých si pracovník odpisuje údaje do tabuľky. Dáva pozor, aby nedošlo k požiaru, a tiež, aby teplota zmesi nepoklesla, inak by sklo zatvrdlo. Taviaci bazén má rozmery asi 8×12 metrov. Tavenie nikdy nezastavujú a proces beží bez prestávky 10-12 rokov, s výnimkou vymieňania stavby pece. Z bazénu tekuté, do oranžova rozpálené sklo tečie cez kanál do dávkovača. Stroj tekuté sklo dávkuje na kvapky, ktoré veľmi rýchlo padnú do formy tvarovacieho stroja, ktorý vyrobí fľašu alebo konzervový pohár. Tam sa vytvaruje, vyfúka a ihneď putuje na chladenie a kontrolu. Približne osem hodín sa nové sklo taví v peci a zhruba hodinu sa chladí. Samotná fľaša je pritom z kvapky hotová veľmi rýchlo, inak by sklo stuhlo a nedalo sa s ním už pracovať. Veľkú časť procesu zvládajú stroje. Jeden zamestnanec odoberá ešte horúce vytvarované fľaše na váhu, aby skontrolovali, či majú dostatočný objem; ďalší kontroluje cez svetelný panel, či v nich nie sú nečistoty alebo prasklinky.

Odborná exkurzia dokázala, že recyklovanie odpadu nie je zbytočné, a ukázala nám, ako sa spracováva sklo.